Dňa 17. októbra 2026 sa členky Duchovnej rodiny zo Spišskej Novej Vsi vybrali na druhú tohtoročnú púť. Keďže október je mesiacom Ružencovej Panny Márie, ich cieľom sa stala mariánska svätyňa v poľskom Ludmierzi, známa aj svojou krásnou ružencovou záhradou.
Ludmierz je malá obec neďaleko Nového Targu, ktorej pútnická tradícia siaha až do roku 1400. Podľa legendy tu kupec, ktorý cestoval do Maďarska, v hustej hmle zablúdil a začal sa topiť v bahne. Vzýval Pannu Máriu a sľúbil, že ak sa zachráni, dá zhotoviť jej sochu. Jeho modlitba bola vyslyšaná. Voda ustúpila a na mieste jeho záchrany vytryskol prameň, ktorý sa pri kostole nachádza dodnes. Kupec svoj sľub splnil a Ludmierz sa postupne stal najvýznamnejším mariánskym pútnickým miestom v oblasti Podhalia. Pannu Máriu tu s láskou nazývajú Gazdinou Podhalia.
Významnou udalosťou v dejinách svätyne bola korunovácia milostivej sochy Panny Márie 15. augusta 1963, na ktorej sa zúčastnilo 20 poľských biskupov a viac ako 200-tisíc pútnikov. Korunováciu viedol kardinál Stefan Wyszyński. Prítomný bol aj vtedajší krakovský biskup Karol Wojtyła. Počas procesie zachytil žezlo, ktoré vypadlo zo sochy Panny Márie. Túto udalosť sprevádzali slová dieťaťa, ktoré v nej videlo symbolické odovzdanie žezla budúcemu pápežovi.
Svätý Ján Pavol II. navštívil Ludmierz 7. júna 1997. Spolu s množstvom pútnikov sa tu modlil ruženec a predniesol homíliu. V roku 2001 povýšil kostol na Baziliku minor. V jej blízkosti sa nachádza nádherná ružencová záhrada so znázornením všetkých tajomstiev posvätného ruženca. Jej súčasťou je aj nadživotná socha kľačiaceho svätého Jána Pavla II.
Naše putovanie sa začalo príchodom do svätyne o 10.00 hod. O dvanástej hodine sme slávili svätú omšu v kaplnke svätého Jána Pavla II., kde sa pod oltárom uchováva relikvia jeho krvi. Svätú omšu celebroval náš sprievodca, pán kaplán Martin Kováč. Po nej sme sa spoločne pomodlili modlitbu dôvery k Matke Božej Ludmierskej, ktorú pre nás pripravil pán kaplán.
Následne sme navštívili ružencovú záhradu, kde sme sa pomodlili bolestný ruženec. Čas sme využili aj na osobnú modlitbu v prekrásnej bazilike pred milostivou sochou Panny Márie, Gazdinej Podhalia, ktorej nežný úsmev víta všetkých pútnikov.
Už počas cesty autobusom sme sa duchovne pripravovali prednáškou k októbrovému mariánskemu mesiacu. Spoločne sme sa pomodlili rozjímavý radostný a slávnostný ruženec s myšlienkami našej Zakladateľky, ako aj Korunku Božieho milosrdenstva. V Ludmierzi sme potom mali priestor aj na ďalšiu modlitbu. Domov sme sa vydali o 15.00 hod.
Celá púť sa niesla v duchu pokoja, modlitby a dôvery v Božiu pomoc.
