Vždy viac pribúdalo sestier do spoločenstiev, čím sa kongregácia šírila. O sestrách sa rozšíril dobrý chýr a záujem. Tak prosili biskupi zakladateľku o sestry pre Würzburg, Viedeň a Šoproň. Pod vplyvom doby a miestnych pomerov sa vyvinuli viaceré kongregácie, ktoré žijú spiritualitu Matky Alfonzy Márie. Naše rehoľné spoločenstvo je od roku 1867 samostatnou kongregáciou, s materským domom v Šoproni, v diecéze Györ, Maďarsko. Kvôli politickej situácii v Maďarsku je od roku 1955 sídlo generálneho vedenia v Ríme. Duchovné spojenie a vzťahy medzi sestrami spoločenstiev, ktoré vznikli zo založenia v Niederbronne, jestvujú ešte dnes a nanovo sa prehlbujú.
Priebeh vývoja našej Kongregácie
Biskup z Györ (Raab), Ján Šimor, spoznal Niederbronnské sestry, pôsobiace od roku 1857 aj vo Viedni, cez kardinála Rauschera. V roku 1863 prosil o sestry pre mesto Šoproň (Ödenburg). Dňa 19. mája 1863 prišli štyri sestry do Šoprone, kde bývali v biskupskom dome. Sr. Basilissa Gürtler bola prvou
predstavenou. Úlohou sestier bola starostlivosť o opustených chorých a detí a výchova sirôt. V máji 1865 navštívila matka Alfonza Márie svoje sestry v Šoproni, čo pre všetkých znamenalo veľkú radosť, pretože
prvé pôsobiace sestry v Maďarsku si robili noviciát ešte pri matke Alfonze Márii v Niederbronne. Priestor pre tak veľký počet sirôt znova nezodpovedal. Sestry získali dňa 31. 5. 1866 dom za hradbami, ktorý zostal až do roku 1950 materským domom kongregácie. Dekrétom z 13. júna 1867 biskup Šimor vyhlásil šporonský dom za nezávislý a postavil ho pod vlastnú jurisdikciu. Týmto sa začína samostatný vývoj kongregácie. V roku 1871 malo spoločenstvo v Šoproni 26 sestier. Sestry ošetrovali chorých v ich domoch, starali sa o deti, zvlášť sa venovali výchove sirôt. Zavedením povinnej školskej dochádzky v Rakúsko-Uhorskej monarchii (1868) začali sestry s vyučovaním chudobných detí v školách, predovšetkým na dedinách. Za prvú generálnu predstavenú kongregácie bola zvolená v roku 1874 sr. Evergilla Gossi. Počas jej úradu bolo založených prvých osem rehoľných domov. V roku 1885 bola zvolená za generálnu predstavenú sr. Stanislaa Steinmayer. V jej úradnom období do roku 1921 sa kongregácia viditeľne rozvíjala. Za jej úradného obdobia bolo založených 43 rehoľných domov. V rokoch 1886-1887 bol postavený materský kostol a bol rozšírený materský dom. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie mala kongregácia rehoľné domy v štyroch rôznych štátoch a od roku 1912
začali sestry pôsobiť aj v Spojených štátoch amerických. V čase prvej svetovej vojny boli vo viacerých školách vojnové lazarety a v materskom dome bola zriadená nemocnica Červeného kríža, kde bolo ošetrených veľa zranených vojakov.
Zriadenie provincií
Pre nové štátne hranice po prvej svetovej vojne bolo nevyhnutné zriadiť provincie. Sr. Bonaventúra Maurer bola zvolená v roku 1921 za novú generálnu predstavenú, ktorá zostala v úrade do roku 1939. Pripravovala zriadenie provincií a usilovala sa o ďalší rozvoj kongregácie.
V roku 1924 potvrdila Kongregácia pre rehoľníkov v Ríme zriadenie nasledujúcich provincií:
– Maďarská provincia s materským domom v Šoproni/Ödenburg, generalát;
– Rakúska provincia s provinciálnym domom v Eisenstadte;
– Slovenská provincia s provinciálnym domom v Nových Zámkoch;
– Americká provincia s provinciálnym domom v Elizabeth, Pennsylvania.
V Juhoslávii mala kongregácia 2 domy s 30 sestrami. Tieto boli neskôr zrušené.
V roku 1925 mala kongregácia 4 provincie, 622 sestier, 73 noviciek a 62 rehoľných domov.
(Zdroj: Generalát SDR, Zastavenia na ceste)