Viete si predstaviť prežiť „africký“ život na Slovensku? Ani ja som si to nevedela predstaviť, kým sme sa nerozhodli so spolusestrami zorganizovať pre dievčatá vo veku 9 až 12 rokov trojdňový tábor u nás v kláštore v Spišskej Novej Vsi.
Okrem sestričiek Chiary, Filotey, Simeony a Stellamaris sa deťom venovala aj Mária Puškárová – učiteľka z Cirkevnej školy, ktorá v minulosti pôsobila ako dobrovoľníčka počas troch mesiacov v Keni. Obohatila nás mnohými skúsenosťami a swahilským jazykom.
Na uvítanie dievčatá čakalo prekvapenie: karamelové pukance, aké sa robia v Kamerune. Hala, kde sa konali viaceré aktivity, bola vyzdobená rôznymi výrobkami z Kamerunu a z Kene. Po uvítacej reči sme privítali ďalšieho animátora – Michela z Kamerunu. Pre dievčatá to bolo krásne prekvapenie. Jeho prítomnosť umocnila celé tri dni pobytu. Účastníčky tábora boli rozdelené do siedmich izieb. Každá izba niesla meno jednej kamerunskej etnickej skupiny. Napokon boli dievčatá rozdelené do štyroch skupín a každá mala svoju patrónku, ktorá pochádzala z Afriky: skupina č. 1: sv. Jozefína Bakhita zo Sudánu; č. 2: bl. Mária Clementina Annuarita z Konga; č. 3: bl. Viktória Rasoamanarivo z Madagaskaru; č. 4: ct. Zeinab Alif zo Sudánu. Dievčatá podľa skupín boli zaradené počas pobytu do rôznych prác: utieranie riadov, príprava desiaty a olovrantu, zametanie jedálne, prestieranie na stravovanie a odkladanie umytého riadu. Okrem toho celý čas nemali pri sebe mobilné telefóny.
Hneď na začiatku sme sa porozprávali o deťoch v Afrike. Rozhodli sme sa žiť ich život aspoň tri dni: modliť sa ako oni, hrať sa ich hry, zažiť ich kultúru v speve a tanci, vyrobiť si nejaké ozdoby a dekorácie, jesť ich jedlo, prežiť 12 hodín bez elektriny. Všetci sme si uvedomovali, že v Afrike veľa detí hladuje a aj zomiera na následky hladu. Preto sme sa viac modlili za chudobné a hladné deti. No a v praxi naše taniere zostávali čisté. Poctivo sme všetko zjedli a aj keď nám niečo nechutilo, obetovali sme to za deti v Afrike. My, animátori sme boli povzbudení samotnými malými účastníčkami. Ich sebazápor nemal hraníc a bol obdivuhodný. Vedeli sme, že keď sa my zaprieme a budeme šetrné v jedle a nič sa nebude vyhadzovať, dobrý Boh Otec pošle niekoho z ľudí, aby dal jedlo niektorému hladnému dieťaťu. Tomu sme všetci silne verili.
Sestra Stellamaris v Kamerune vyrábala s deťmi krásne dekorácie z obalov od keksíkov a čokolád, čiže z rôznych odpadkov, ktoré si dievčatá doniesli z domu. Každá skupina vyrobila krásne dekorácie a nimi sme dozdobili našu halu. Tvorivosti sa medze nekládli. Michel pomáhal a radil, pretože mal už bohaté skúsenosti. V Kamerune bol pravou rukou sr. Stellamaris a pravidelne jej pomáhal pri práci s deťmi a mladými. Bol skvelým animátorom. Naučil nás hrať ponožkovú vybíjanú a rôzne rytmické a zábavné hry. Všetko bolo vo francúzštine. Je to úradný jazyk spolu s angličtinou. Dievčatá s Michelom komunikovali anglicky, ale hry sa učili po francúzsky. V originálnom jazyku to bolo oveľa krajšie a malo to svoj rytmus. Bolo zaujímavé sledovať ako z ponožiek dokázal vyrobiť nádhernú loptu. Sľúbil, že na budúci rok nás naučí urobiť si loptu z papiera. Už teraz sa tešíme.
Večer sme sa modlili ako v Kamerune: sed na zemi s prekríženými nohami. Neponáhľali sme sa, proste tak ako v Kamerune. Michel nám povedal, že u nich doma sa modlia celá rodina spolu aj jednu hodinu. A všetci sa do rozhovoru s Bohom zapájajú, veľkí i malí. Teda aj my. Spievali sme, modlili sme sa desiatok ruženca, ďakovali Bohu za prežitý deň. A keďže v Afrike je denné svetlo iba 12 hodín a potom sú ľudia už iba pri solárnych lampách, prvý večer a noc sme boli bez elektriny. Deti si z domu priniesli baterky. Pre staršie dievčatá to bolo zábavné, no tie menšie mali strach. Ešte viac si uvedomili, aký ťažký život je v Afrike. Michel im porozprával, že každý večer a dlho do noci sa učil iba pri petrolejovej lampe. Počas pobytu v kláštore dievčatá ochutnali kamerunské raňajky – buji (riedka kukuričná kaša uvarená vo vode, ocukrená a ochutená šťavou z citrónu) a bene (vysmážané sladké kysnuté cesto z pšeničnej múky), ktoré im pripravil Michel spolu so sr. Stellamaris. Miesto zmrzliny mali zamrznuté foleré (silný čaj z ibišteka čínskeho, dobre ocukrený) v malých vreckách, ktoré potom cucali ako dreň.
Výbornou aktivitou bola návšteva ZOO v Spišskej Novej Vsi, kde každá skupina hľadala a spisovala všetky zvieratá pochádzajúce z Afriky. Aj pre Michela to bol zážitok, pretože aj keď už má 26 rokov, prvýkrát bol v ZOO parku.
Zážitkom bol aj ranný budíček a ranná rozcvička na kláštornom dvore ešte v pyžamách. Následne ranná modlitba. Čítali sme si Evanjelium zo dňa, chvíľu rozjímali a potom sme Bohu prednášali prosby. Aj ranná modlitba bola popretkávaná spevmi, ktoré mala na starosti animátorka Mária – hudobníčka. Spev sprevádzala gitarou.
Na tretí deň každá skupina dostala od svojej vedúcej mobil a za 30 minút mali dievčatá pripraviť a natočiť trojminútové video, v ktorom by predstavili svoju svätú patrónku. Potom sme si to spoločne pozreli. Obdivovali sme ich tvorivosť. Hravým spôsobom sme sa dozvedeli o živote sv. Bakhity, blahoslavenej Clementíne a Viktórii i ctihodnej Zeinab.
Silným zážitkom bola posledná svätá omša, čiže záverečné poďakovanie za tábor v kaplnke kláštora. Deti, ktoré niesli obetné dary, mali zaviazané africké šatky ako sukňu. Niesli banány, kamerunské dečky a vrkôčiky do vlasov, ktoré si v tábore vyrobili. Na čele šiel Michel tanečným krokom s mapou Kamerunu. Všetci spievali a tancovali. Kňaz nám dovolil, aby sme Hosana spievali v jazyku Evondo. Je to najrozšírenejšia etnická skupina v Kamerune. Kaplnka odrazu ožila živým spevom, a tancom s farebnými pompónmi (tie sme si tiež vyrobili). Dievčatá spievali a tancovali úprimne a od srdca. Pochopili sme, že Bohu nezáleží akým jazykom ho chválime, ale ide mu o lásku a úprimnosť nášho srdca.
Na záver tábora dievčatá v modlitbách ďakovali Bohu, že Michel i my sme im otvorili oči, aby lepšie spoznali deti v Afrike. Dohodli sme sa, že ak to bude Božia vôľa, na budúci rok bude pokračovanie.
