Boh mi toľko toho dal a dáva, že mi neostáva iné, ako ďakovať. Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Aj vy mi pomôžte ďakovať. Dávam Pánovi dovolenie, aby som žila, dokedy bude chcieť, lebo to už nie my žijeme, ale žije On v nás. A to je úžasné! To je nebo na zemi. Teraz nech už On dáva namiesto mňa. A keď sme v Bohu, už nemôžeme povedať, že nám niečo chýba, a preto Mu ďakujem. On dáva každému to, čo potrebuje. Nie je to úžasné, že ešte aj tejto starosti ma zbaví a všetko si berie na seba? A preto sa nebojte ani života ani smrti. Berte všetko, lebo On nič nedá, čo by nám škodilo. A tak nám ostáva všetko prijať.
Týmito myšlienkami žila sr. Verissima v deň, keď sa dožila 100 rokov. Jej slová nás upriamujú na večnú radostnú hostinu v nebi. Jej predzvesť sme slávili dňa 23. apríla 2026 v komunite sestier vo Vrícku. Slávnostnú svätú omšu celebroval Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup. Pri slávení bol účastný aj vdp. Marek Martinkovič – miestny duchovný otec, rodná sestra sr. Verissimy s deťmi, ako aj spolusestry z niektorých komunít. Pre všetkých to bolo povzbudenie, ako dovoliť Bohu, aby On pôsobil v nás. Vďaka ti, Pane, vďaka za sestru Verissimu!
