Vďaka víziám matka Alfonza Mária častejšie vidí seba samú v betlehemskej maštaľke ako sa mimoriadne dôverne rozpráva s Dieťaťom Ježišom, s Máriou a s inými svätými. Najmä sv. Terézia a sv. František jej boli daní za brata a sestru. Častejšie – a zvlášť každý piatok – videla a dokonca si želala cítiť na vlastnom tele Kristovo utrpenie. Niektoré vízie sa snáď na prvý pohľad môžu zdať zvláštne, ale vlastne neobsahujú nič proti viere a morálke, ako ani nič, čo by sa, určitým spôsobom, nedalo nájsť vo víziách iných svätcov. Vďaka týmto skúsenostiam ju mnohí ľudia požiadali o radu. Raz, keď už bola z toho celkom bezradná, pýtala sa Pána: „Prečo?“ A on odpovedal: „Dovolím, aby k tebe prišli niektorí vysoko postavení ľudia. Neboj sa však povedať im to, čo ti ukážem. Hľa, ja nerozlišujem medzi ľuďmi,
vidím len srdcia tých, ktorí po mne túžia a milujú ma. Pozeraj len na spásu duší, moju česť a nasleduj ma!“
vízia z 21. 10. 1849 // vízia z 23. 10. 1849 // vízia z 24. 10. 1849 // vízia z 25. 10. 1849