{"id":3131,"date":"2026-08-31T19:47:59","date_gmt":"2026-08-31T17:47:59","guid":{"rendered":"https:\/\/www.sdr.sk\/?p=3131"},"modified":"2026-08-31T19:47:59","modified_gmt":"2026-08-31T17:47:59","slug":"s-jezisom-do-afriky","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.sdr.sk\/index.php\/2026\/08\/31\/s-jezisom-do-afriky\/","title":{"rendered":"S JE\u017dI\u0160OM DO AFRIKY"},"content":{"rendered":"\n

Viete si predstavi\u0165 pre\u017ei\u0165 \u201eafrick\u00fd\u201c \u017eivot na Slovensku? Ani ja som si to nevedela predstavi\u0165, k\u00fdm sme sa nerozhodli so spolusestrami zorganizova\u0165 pre diev\u010dat\u00e1 vo veku 9 a\u017e 12 rokov trojd\u0148ov\u00fd t\u00e1bor u n\u00e1s v kl\u00e1\u0161tore v Spi\u0161skej Novej Vsi.<\/p>\n\n\n\n

Okrem sestri\u010diek Chiary, Filotey, Simeony a Stellamaris sa de\u0165om venovala aj M\u00e1ria Pu\u0161k\u00e1rov\u00e1 \u2013 u\u010dite\u013eka z Cirkevnej \u0161koly, ktor\u00e1 v minulosti p\u00f4sobila ako dobrovo\u013en\u00ed\u010dka po\u010das troch mesiacov v Keni. Obohatila n\u00e1s mnoh\u00fdmi sk\u00fasenos\u0165ami a swahilsk\u00fdm jazykom.<\/p>\n\n\n\n

Na uv\u00edtanie diev\u010dat\u00e1 \u010dakalo prekvapenie: karamelov\u00e9 pukance, ak\u00e9 sa robia v Kamerune. Hala, kde sa konali viacer\u00e9 aktivity, bola vyzdoben\u00e1 r\u00f4znymi v\u00fdrobkami z Kamerunu a z Kene. Po uv\u00edtacej re\u010di sme priv\u00edtali \u010fal\u0161ieho anim\u00e1tora \u2013 Michela z Kamerunu. Pre diev\u010dat\u00e1 to bolo kr\u00e1sne prekvapenie. Jeho pr\u00edtomnos\u0165 umocnila cel\u00e9 tri dni pobytu. \u00da\u010dastn\u00ed\u010dky t\u00e1bora boli rozdelen\u00e9 do siedmich izieb. Ka\u017ed\u00e1 izba niesla meno jednej kamerunskej etnickej skupiny. Napokon boli diev\u010dat\u00e1 rozdelen\u00e9 do \u0161tyroch skup\u00edn a ka\u017ed\u00e1 mala svoju patr\u00f3nku, ktor\u00e1 poch\u00e1dzala z Afriky: skupina \u010d. 1: sv. Jozef\u00edna Bakhita zo Sud\u00e1nu; \u010d. 2: bl. M\u00e1ria Clementina Annuarita z Konga; \u010d. 3: bl. Vikt\u00f3ria Rasoamanarivo z Madagaskaru; \u010d. 4: ct. Zeinab Alif zo Sud\u00e1nu. Diev\u010dat\u00e1 pod\u013ea skup\u00edn boli zaraden\u00e9 po\u010das pobytu do r\u00f4znych pr\u00e1c: utieranie riadov, pr\u00edprava desiaty a olovrantu, zametanie jed\u00e1lne, prestieranie na stravovanie a odkladanie umyt\u00e9ho riadu. Okrem toho cel\u00fd \u010das nemali pri sebe mobiln\u00e9 telef\u00f3ny.<\/p>\n\n\n\n

Hne\u010f na za\u010diatku sme sa porozpr\u00e1vali o de\u0165och v Afrike. Rozhodli sme sa \u017ei\u0165 ich \u017eivot aspo\u0148 tri dni: modli\u0165 sa ako oni, hra\u0165 sa ich hry, za\u017ei\u0165 ich kult\u00faru v speve a tanci, vyrobi\u0165 si nejak\u00e9 ozdoby a dekor\u00e1cie, jes\u0165 ich jedlo, pre\u017ei\u0165 12 hod\u00edn bez elektriny. V\u0161etci sme si uvedomovali, \u017ee v Afrike ve\u013ea det\u00ed hladuje a aj zomiera na n\u00e1sledky hladu. Preto sme sa viac modlili za chudobn\u00e9 a hladn\u00e9 deti. No a v praxi na\u0161e taniere zost\u00e1vali \u010dist\u00e9. Poctivo sme v\u0161etko zjedli a aj ke\u010f n\u00e1m nie\u010do nechutilo, obetovali sme to za deti v Afrike. My, anim\u00e1tori sme boli povzbuden\u00ed samotn\u00fdmi mal\u00fdmi \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dkami. Ich sebaz\u00e1por nemal hran\u00edc a bol obdivuhodn\u00fd. Vedeli sme, \u017ee ke\u010f sa my zaprieme a budeme \u0161etrn\u00e9 v jedle a ni\u010d sa nebude vyhadzova\u0165, dobr\u00fd Boh Otec po\u0161le niekoho z \u013eud\u00ed, aby dal jedlo niektor\u00e9mu hladn\u00e9mu die\u0165a\u0165u. Tomu sme v\u0161etci silne verili.<\/p>\n\n\n\n

Sestra Stellamaris v Kamerune vyr\u00e1bala s de\u0165mi kr\u00e1sne dekor\u00e1cie z obalov od keks\u00edkov a \u010dokol\u00e1d, \u010di\u017ee z r\u00f4znych odpadkov, ktor\u00e9 si diev\u010dat\u00e1 doniesli z domu. Ka\u017ed\u00e1 skupina vyrobila kr\u00e1sne dekor\u00e1cie a nimi sme dozdobili na\u0161u halu. Tvorivosti sa medze nekl\u00e1dli. Michel pom\u00e1hal a radil, preto\u017ee mal u\u017e bohat\u00e9 sk\u00fasenosti. V Kamerune bol pravou rukou sr. Stellamaris a pravidelne jej pom\u00e1hal pri pr\u00e1ci s de\u0165mi a mlad\u00fdmi. Bol skvel\u00fdm anim\u00e1torom. Nau\u010dil n\u00e1s hra\u0165 pono\u017ekov\u00fa vyb\u00edjan\u00fa a r\u00f4zne rytmick\u00e9 a z\u00e1bavn\u00e9 hry. V\u0161etko bolo vo franc\u00faz\u0161tine. Je to \u00faradn\u00fd jazyk spolu s angli\u010dtinou. Diev\u010dat\u00e1 s Michelom komunikovali anglicky, ale hry sa u\u010dili po franc\u00fazsky. V origin\u00e1lnom jazyku to bolo ove\u013ea kraj\u0161ie a malo to svoj rytmus. Bolo zauj\u00edmav\u00e9 sledova\u0165 ako z pono\u017eiek dok\u00e1zal vyrobi\u0165 n\u00e1dhern\u00fa loptu. S\u013e\u00fabil, \u017ee na bud\u00faci rok n\u00e1s nau\u010d\u00ed urobi\u0165 si loptu z papiera. U\u017e teraz sa te\u0161\u00edme.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u010der sme sa modlili ako v Kamerune: sed na zemi s prekr\u00ed\u017een\u00fdmi nohami. Nepon\u00e1h\u013eali sme sa, proste tak ako v Kamerune. Michel n\u00e1m povedal, \u017ee u nich doma sa modlia cel\u00e1 rodina spolu aj jednu hodinu. A v\u0161etci sa do rozhovoru s Bohom zap\u00e1jaj\u00fa, ve\u013ek\u00ed i mal\u00ed. Teda aj my. Spievali sme, modlili sme sa desiatok ru\u017eenca, \u010fakovali Bohu za pre\u017eit\u00fd de\u0148. A ke\u010f\u017ee v Afrike je denn\u00e9 svetlo iba 12 hod\u00edn a potom s\u00fa \u013eudia u\u017e iba pri sol\u00e1rnych lamp\u00e1ch, prv\u00fd ve\u010der a noc sme boli bez elektriny. Deti si z domu priniesli baterky. Pre star\u0161ie diev\u010dat\u00e1 to bolo z\u00e1bavn\u00e9, no tie men\u0161ie mali strach. E\u0161te viac si uvedomili, ak\u00fd \u0165a\u017ek\u00fd \u017eivot je v Afrike. Michel im porozpr\u00e1val, \u017ee ka\u017ed\u00fd ve\u010der a dlho do noci sa u\u010dil iba pri petrolejovej lampe. Po\u010das pobytu v kl\u00e1\u0161tore diev\u010dat\u00e1 ochutnali kamerunsk\u00e9 ra\u0148ajky \u2013 buji (riedka kukuri\u010dn\u00e1 ka\u0161a uvaren\u00e1 vo vode, ocukren\u00e1 a ochuten\u00e1 \u0161\u0165avou z citr\u00f3nu) a bene (vysm\u00e1\u017ean\u00e9 sladk\u00e9 kysnut\u00e9 cesto z p\u0161eni\u010dnej m\u00faky), ktor\u00e9 im pripravil Michel spolu so sr. Stellamaris. Miesto zmrzliny mali zamrznut\u00e9 foler\u00e9 (siln\u00fd \u010daj z ibi\u0161teka \u010d\u00ednskeho, dobre ocukren\u00fd) v mal\u00fdch vreck\u00e1ch, ktor\u00e9 potom cucali ako dre\u0148.<\/p>\n\n\n\n

V\u00fdbornou aktivitou bola n\u00e1v\u0161teva ZOO v Spi\u0161skej Novej Vsi, kde ka\u017ed\u00e1 skupina h\u013eadala a spisovala v\u0161etky zvierat\u00e1 poch\u00e1dzaj\u00face z Afriky. Aj pre Michela to bol z\u00e1\u017eitok, preto\u017ee aj ke\u010f u\u017e m\u00e1 26 rokov, prv\u00fdkr\u00e1t bol v ZOO parku.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1\u017eitkom bol aj rann\u00fd bud\u00ed\u010dek a rann\u00e1 rozcvi\u010dka na kl\u00e1\u0161tornom dvore e\u0161te v py\u017eam\u00e1ch. N\u00e1sledne rann\u00e1 modlitba. \u010c\u00edtali sme si Evanjelium zo d\u0148a, chv\u00ed\u013eu rozj\u00edmali a potom sme Bohu predn\u00e1\u0161ali prosby. Aj rann\u00e1 modlitba bola popretk\u00e1van\u00e1 spevmi, ktor\u00e9 mala na starosti anim\u00e1torka M\u00e1ria \u2013 hudobn\u00ed\u010dka. Spev sprev\u00e1dzala gitarou.<\/p>\n\n\n\n

Na tret\u00ed de\u0148 ka\u017ed\u00e1 skupina dostala od svojej ved\u00facej mobil a za 30 min\u00fat mali diev\u010dat\u00e1 pripravi\u0165 a nato\u010di\u0165 trojmin\u00fatov\u00e9 video, v ktorom by predstavili svoju sv\u00e4t\u00fa patr\u00f3nku. Potom sme si to spolo\u010dne pozreli. Obdivovali sme ich tvorivos\u0165. Hrav\u00fdm sp\u00f4sobom sme sa dozvedeli o \u017eivote sv. Bakhity, blahoslavenej Clement\u00edne a Vikt\u00f3rii i ctihodnej Zeinab.<\/p>\n\n\n\n

Siln\u00fdm z\u00e1\u017eitkom bola posledn\u00e1 sv\u00e4t\u00e1 om\u0161a, \u010di\u017ee z\u00e1vere\u010dn\u00e9 po\u010fakovanie za t\u00e1bor v kaplnke kl\u00e1\u0161tora. Deti, ktor\u00e9 niesli obetn\u00e9 dary, mali zaviazan\u00e9 africk\u00e9 \u0161atky ako suk\u0148u. Niesli ban\u00e1ny, kamerunsk\u00e9 de\u010dky a vrk\u00f4\u010diky do vlasov, ktor\u00e9 si v t\u00e1bore vyrobili. Na \u010dele \u0161iel Michel tane\u010dn\u00fdm krokom s mapou Kamerunu. V\u0161etci spievali a tancovali. K\u0148az n\u00e1m dovolil, aby sme Hosana spievali v jazyku Evondo. Je to najroz\u0161\u00edrenej\u0161ia etnick\u00e1 skupina v Kamerune. Kaplnka odrazu o\u017eila \u017eiv\u00fdm spevom, a tancom s farebn\u00fdmi pomp\u00f3nmi (tie sme si tie\u017e vyrobili). Diev\u010dat\u00e1 spievali a tancovali \u00faprimne a od srdca. Pochopili sme, \u017ee Bohu nez\u00e1le\u017e\u00ed ak\u00fdm jazykom ho chv\u00e1lime, ale ide mu o l\u00e1sku a \u00faprimnos\u0165 n\u00e1\u0161ho srdca.<\/p>\n\n\n\n

Na z\u00e1ver t\u00e1bora diev\u010dat\u00e1 v\u00a0modlitb\u00e1ch \u010fakovali Bohu, \u017ee Michel i\u00a0my sme im otvorili o\u010di, aby lep\u0161ie spoznali deti v\u00a0Afrike. Dohodli sme sa, \u017ee ak to bude Bo\u017eia v\u00f4\u013ea, na bud\u00faci rok bude pokra\u010dovanie.<\/p>\n\n\n\n\r\n\t

\r\n\t\t