{"id":277,"date":"2020-12-10T13:46:38","date_gmt":"2020-12-10T12:46:38","guid":{"rendered":"https:\/\/wp.sdr.sk\/?page_id=277"},"modified":"2020-12-10T14:28:29","modified_gmt":"2020-12-10T13:28:29","slug":"zivot","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.sdr.sk\/index.php\/zivot\/","title":{"rendered":"\u017dIVOT"},"content":{"rendered":"\n

MATKA ALFONZA M\u00c1RIA<\/h3>\n\n\n\n

Al\u017ebeta Eppingerov\u00e1
<\/strong>(* 9. 9. 1814 –\u00a0\u00a0\u2020 31. 7. 1867)<\/p>\n\n\n\n

zakladate\u013eka Kongreg\u00e1cie sestier Bo\u017esk\u00e9ho Vykupite\u013ea<\/p>\n\n\n\n

Za\u010diatok 19. storo\u010dia niesol n\u00e1ro\u010dn\u00e9 n\u00e1sledky po franc\u00fazskej revol\u00facii a\u00a0napoleonsk\u00fdch vojn\u00e1ch. Bol to \u010das politick\u00fdch nepokojov, industrializ\u00e1cie a schudobnenia krajiny.
Al\u017ebeta Eppingerov\u00e1 sa narodila 9. septembra\u00a01814 v Niederbronne v\u00a0Alsasku, na v\u00fdchode Franc\u00fazska a 10. septembra 1814 bola pokrsten\u00e1. Vyr\u00e1stla v\u00a0jednoduch\u00fdch pomeroch pri rodi\u010doch v\u00a0ro\u013en\u00edckej rodine. Rodi\u010dia, J\u00e1n Juraj Eppinger, nar. 1790 a Barbora, roden\u00e1 Vogt, nar. 1891, mali 11 det\u00ed a Al\u017ebeta bola najstar\u0161ou z\u00a0nich. V\u00a0deviatom roku svojho \u017eivota za\u010dala Al\u017ebeta nav\u0161tevova\u0165 \u0161kolu (vtedy e\u0161te nebola povinn\u00e1 \u0161kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka). N\u00e1bo\u017eenstvo ju ako 10 ro\u010dn\u00fa vyu\u010doval far\u00e1r D\u00e1vid Reichard, ktor\u00fd sa stal jej duchovn\u00fdm vodcom. Prv\u00e9 sv\u00e4t\u00e9 prij\u00edmanie prijala ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 v roku 1828 a\u00a0sviatos\u0165 birmovania 10. m\u00e1ja toho ist\u00e9ho roku v\u00a0kostole v\u00a0Reichshoffen.<\/p>\n\n\n\n


T\u00fa\u017eba po reho\u013enom \u017eivote, kde chcela sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu \u201ena v\u00e4\u010d\u0161iu \u010des\u0165 a\u00a0sl\u00e1vu a\u00a0pre sp\u00e1su du\u0161\u00ed\u201c, bola u\u00a0nej v\u017edy v\u00e4\u010d\u0161ia. Ako \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 chcela vst\u00fapi\u0165 k\u00a0sestr\u00e1m Dobr\u00e9ho pastiera, ale rodi\u010dia jej to nedovolili, lebo sa nemohli bez nej zaob\u00eds\u0165. Po prvej chorobe, ktor\u00e1 trvala od r. 1831 do r. 1834, spoznala Al\u017ebeta zmysel telesn\u00e9ho a\u00a0du\u0161evn\u00e9ho utrpenia. V\u00a0roku 1836 bola v\u00a0Niederbronne t\u00fdfusov\u00e1 epid\u00e9mia, Al\u017ebeta bola zasa 4 mesiace chor\u00e1. Ke\u010f sa Al\u017ebeta zotavila, v\u00a0roku 1841 so svojimi priate\u013ekami a\u00a0pod veden\u00edm jej far\u00e1ra vytvorila skupinu, ktor\u00e1 nav\u0161tevovala chor\u00fdch vo\u00a0farnosti. V janu\u00e1ri 1842 bola so svojimi priate\u013ekami prijat\u00e1 do Tretieho r\u00e1du sv. Franti\u0161ka.
V\u00a0roku 1845 Al\u017ebeta znovu ochorela. V\u00a0tom istom roku zhorel rodi\u010dovsk\u00fd dom. Chor\u00fa Al\u017ebetu premiestnili do \u0161kolskej budovy ku rappoltsweilersk\u00fdm \u0161kolsk\u00fdm sestr\u00e1m, kde mala prv\u00fa v\u00edziu. A\u017e po roku povedala o\u00a0nej svojmu spovedn\u00edkovi D\u00e1vidovi Reichardovi. V\u00a0roku 1847 nap\u00edsal D\u00e1vid Reichard o\u00a0tejto veci biskupovi R\u00e4ssovi. K Al\u017ebete prich\u00e1dzalo ve\u013ea n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, aby ju prosili o\u00a0radu a\u00a0modlitbu.
Koncom j\u00fala 1848 pri\u0161iel biskup R\u00e4ss osobne do Niederbronnu, aby presk\u00famal\u00a0udalosti okolo Al\u017ebety a podrobil ju sk\u00fa\u0161ke. Biskup spoznal Bo\u017eiu milos\u0165, ktor\u00e1 v\u00a0Al\u017ebete p\u00f4sobila. V decembri 1848 zlo\u017eila Al\u017ebeta s\u00fakromn\u00e9 s\u013euby.<\/p>\n\n\n\n


D\u0148a 28. augusta 1849 bola Al\u017ebetou Eppingerovou so s\u00fahlasom biskupa R\u00e4ssa zalo\u017een\u00e1 Kongreg\u00e1cia sestier Bo\u017esk\u00e9ho Vykupite\u013ea. Prv\u00e9 s\u00eddlo kongreg\u00e1cie bolo v \u201eKl\u00e1\u0161tor\u00edku\u201c, ktor\u00e9 z\u00edskal far\u00e1r Reichard pre spolo\u010denstvo sestier. D\u0148a 10. septembra 1849 bola oblie\u010dka Al\u017ebety. Dostala reho\u013en\u00e9 meno Alfonza M\u00e1ria. Prv\u00e9 s\u013euby zlo\u017eila sestra Alfonza M\u00e1ria 2. janu\u00e1ra 1850. Biskupom R\u00e4ssom bola menovan\u00e1 za predstaven\u00fa spolo\u010denstva a\u00a0far\u00e1r Reichard sa stal ich superiorom. Po\u010det nov\u00fdch \u010dleniek v\u00a0spolo\u010denstve narastal. Kongreg\u00e1cia sa r\u00fdchlo roz\u0161irovala, zakladali sa nov\u00e9 reho\u013en\u00e9 domy vo Franc\u00fazsku, v Nemecku, v Rak\u00fasku a\u00a0v Ma\u010farsku. Sestry pom\u00e1hali tam, kde je najv\u00e4\u010d\u0161ia n\u00fadza a\u00a0kde to \u013eudia najviac potrebuj\u00fa.\u00a0<\/p>\n\n\n\n


Matka Alfonza M\u00e1ria zomrela na n\u00e1sledky mozgovej por\u00e1\u017eky 31. j\u00fala 1867 vo veku 53 rokov.
D\u00f4le\u017eit\u00e9 spisy z\u00a0\u010dias Matky Alfonzy M\u00e1rie s\u00fa: \u201ePrv\u00e9 pravidl\u00e1 \u2013 1849\u201c, tzv. \u201eAutobiografia\u201c a \u201ePou\u010denia\u201c.
\u00a0(Zdroj: General\u00e1t SDR, Zastavenia na ceste)<\/em><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n