Čo mi dáva členstvo v Duchovnej rodine

...Mesačné stretnutia s ostatnými členkami spoločenstva mi dodávajú energiu a silu, ktorú sa snažím odovzdávať ďalej svojej rodine ako aj priateľom. Veľkú silu mi dodávajú duchovné cvičenia, na ktoré sa veľmi teším a sú pre mňa časom, kedy cítim veľký pokoj v duši a lásku zo svojho srdca by som dokázala rozdávať na všetky strany.

Som veľmi šťastná, že na mesačných stretnutiach stretávam ženy, ktoré sa tak ako ja, tešia z každého prežitého dňa, vážia si ľudí okolo seba, milujú Boha a svoju rodinu a sú schopné obetovať veľa, aby sa ich blízki mali čo najlepšie.

Moja duša stále pookreje na týchto stretnutiach a z každého z nich si odnesiem nádherné pocity a myšlienky. Spoznala som veľa nových milých ľudí a navštívila som mnoho krásnych miest. Pri rozhovoroch s ostatnými členkami našej Duchovnej rodiny sa stále ubezpečujem, že človek, ak má okolo seba dobrých ľudí a v duši vieru v Boha, nikdy nie je na svete sám.

 

...Odkedy som vstúpila do Duchovnej rodiny Kongregácie Sestier Božského Vykupiteľa veľa som sa naučila. Naučila som sa dávať si predsavzatia a plniť ich, modliť sa za iných. Väčšinou sa stále v duchu modlím za všetko, čo mi príde v tú chvíľu na rozum, za blízkych, za chorých, za zomrelých, za našu duchovnú rodinu, za pokoj vo svete. Taktiež si čítam – málokedy som predtým čítala nejakú knihu. Teraz každý deň beriem na chvíľu Bibliu, knihy o Matke Alfonze Márii, Nasledovanie Krista a tiež O pravej úcte k Panne Márii. Som rada, že som členkou DR. Viem, že sa v našom spoločenstve spolu s našimi sestričkami ešte veľa naučím.

  

Členstvo v DR SDR mi dáva:

-    možnosť duchovného rastu, správne pochopiť niektoré časti Svätého písma, zvlášť počas duchovných cvičení pri rozoberaní poslania a zodpovednosti v manželskom a rodinnom živote.

-    radosť zo stretávania sa v tomto spoločenstve, možnosť meditácie pred Najsvätejšou Sviatosťou oltárnou, ktorá je vhodne včlenená do programu našich stretnutí. Táto meditácia mi dáva šancu duchovne sa prehodnotiť a pretvoriť do správneho smeru spolužitia s manželom a mne zverenými deťmi. Tu dokážem v tichosti plne otvoriť svoje srdce v snahe pripodobniť sa Srdcu Ježišovmu a pochopiť dôležitosť pokory a odovzdanosti. Som vďačná Duchu Svätému, že mi dal vnuknutie vstúpiť do tohto spoločenstva a verím, že je to je jedna z ciest, ktoré mi pomôžu naplniť môj životný cieľ kresťana – vstup do neba.

 

Jolana Janotková, Košice:

„Dlho som rozmýšľala, či ísť do tohto spoločenstva. Obávala som sa, či som toho hodná, či budem schopná plniť podmienky, ktoré pre nás vyplývajú zo štatútu. Po dlhšej úvahe som sa rozhodla a rozhodla som sa správne. Do spoločenstva chodím rada, teším sa na stretnutie so spolusestrami, na sv. omšu a tiež na poklonu pred Sviatosťou Oltárnou. Tu v tichu pred Pánom môžem predložiť svoje prosby, poďakovať mu za všetky dobrodenia. Tu sa zastaví bežný životný kolobeh a je tu len Pán a ja. Človek ako ja, ktorý prežil celý život v učiteľskom povolaní, mal kostol na druhej strane cesty a nemohol doň vstúpiť, ten to najlepšie pochopí. Návšteva bohoslužieb bola možná len mimo obce. Päť detí dať pokrstiť, pripraviť za daných podmienok k prijatiu Sviatosti Oltárnej a k sviatosti birmovania - to nebolo za totality ľahké. Vďačím Bohu za všetko, čo mi dal. Teraz ako dôchodkyňa sa snažím zapájať do života vo farnosti podľa svojich schopnosti. V súkromnom živote sa snažím žiť kresťanským životom a viesť k tomu môjho manžela, deti i vnúčatá, hoci, žiaľ, nie je to ľahké. Dôverujem Pánovi, že sa mi to s pomocou jeho milosti podarí. Prosím aj našu Matku Zakladateľku, aby mi vyprosovala milosť a silu, aby som dokázala všetko prijímať z Božích rúk, tak, ako to dokázala ona, a žiť životom, ktorý prežívala ona vo svojich podmienkach. Ja to chcem robiť v podmienkach, ktoré mám ja. K tomu naberám silu aj v našom spoločenstve.“

 

p. Petrášová, Košice

„Čo mi dáva Duchovná rodina? Hlbšie k nám preniká Božie slovo. Tu sme bližšie k Otcovi a spolu. Naše starosti a trápenia akoby sme si medzi seba podelili. Odchádzame domov nabité energiou a doma sa ju snažíme odovzdávať.“

 

Jolana Kallová, Košice

„Už v detstve som mala možnosť vídavať počas dovolenky u príbuzných sestričku Agátu. Z tváre sa jej zračil vždy veľký pokoj, tajomný úsmev, ochota a radosť. Nevedela som to pochopiť. Prešlo dlhých 50 rokov, keď som sa vďaka Božiemu riadeniu a tiež cez moju bývalú spolužiačku a dnešnú spolusestru v tejto duchovnej rodine, dostala do spoločenstva. A ja neverím na náhody. Pán Boh mi splnil moju najtajnejšiu túžbu. Dovolil mi nahliadnuť „pod pokrievku“ tejto pre mňa tak potrebnej životodarnej vlahy. Ďakujem Bohu za ten dar. Spoločenstvo navštevujem už 5 rokov. Veľmi mi pomáha v mojom duchovnom raste, dodáva mi silu, odvahu, učí ma trpezlivosti, rozhodnosti a hlavnej pokore, ktorej sa človek tak bojí. Pane, prosím, požehnaj toto dielo, všetky spolusestry z rehoľnej aj duchovnej rodiny Sestier Božského Vykupiteľa.“

 

LČ, Košice

„Do duchovnej rodiny sme boli prijaté medzi prvými. Teším sa na každé jedno stretko. Šesť a pol roka som opatrovala ťažko chorú pani. Návšteva stretká bola pre mňa veľkou duchovnou posilou. Stále viac sa zbližujeme ako rodina. Ďakujem všetkým, čo ma do duchovnej rodiny priviedli. V duchovnej rodine si rozširujem duchovný obzor, stretávam nových priateľov, nachádzam smernice môjho života, podľa ktorých sa mám riadiť, vyriešiť mnohé svoje problémy, skrátka žiť svoju vieru nielen navonok, ale skutočne tak, ako to náš Pán od nás vyžaduje.“

 

Terézia Kleščová, Spišské Vlachy

„Vyrastala som v totalitnom režime, nemala som možnosť zapojiť sa do nejakého spoločenstva. Stretnutia mi dávajú veľmi veľa v mojom rodinnom živote. Teším sa na členky duchovnej rodiny. Porozprávame sa o svojich radostných i smutných záležitostiach. Spoločenstvo Duchovnej rodiny je aj spoločenstvo s Božským Vykupiteľom, ktorý povedal: Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som aj ja.“

 

LČ, Spišské Vlachy

„V dnešnej uponáhľanej dobe nám veľa dávajú hodnotné prednášky, doplnené o skutočné príbehy zo života. A tak každá z nás má o čom rozmýšľať a môžem si vybrať správny kurz v živote. Modlitba má veľkú silu a keď sa modlíme navzájom za seba, pomáha nám to prekonávať životné skúšky.“

 

Svetlana Cybuľkina, Umaň (UA)

Som veľmi vďačná Bohu, že patrím do DR Sestier Božského Vykupiteľa. Členstvo v DR má veľký význam a dôležitú úlohu pre môj duchovný život. V prvom rade mi pomohlo pravidelne čítať a rozjímať nad Svätým Písmom, zúčastňovať sa častejšie na svätej omši a spájať sa s eucharistickým Ježišom. A čas adorácie vari je najkrajším okamihom v mojom živote.          V modlitbe za trpiacich, chorých, starých a opustené deti cítim veľkú duchovnú podporu celej DR i sestier. Veľmi túžim a modlím sa, aby sa heslom môjho života stali slová Matky Alfonzy Márie: „Všetko skrze Boha, v Bohu a pre Boha. Všetko na jeho česť a slávu a pre spásu duší.“

 

p. Helena zo Sniny

 „Odkedy som vstúpila do Duchovnej rodiny Kongregácie Sestier Božského Vykupiteľa, veľa som sa naučila. Naučila som sa dávať si predsavzatia a plniť ich, modliť sa za iných. Väčšinou sa stále v duchu modlím za všetko, čo mi príde v tú chvíľu na rozum, za blízkych, za chorých, za zomrelých, za našu DR, za pokoj vo svete. Taktiež si čítam – málokedy som predtým čítala nejakú knihu. Teraz každý deň beriem na chvíľu Bibliu, knihy o Matke Alfonze Márii, Nasledovanie Krista a tiež O pravej úcte k Panne Márii. Som rada, že som členkou DR. Viem, že sa v našom spoločenstve spolu s našimi sestričkami ešte veľa naučím.“

 

p. Oxana, Umaň, UA

Vplyv práce sestier na duchovný rast veriacich

Ľudia si zakladajú rôzne organizácie, stretávajú sa v skupinách, spojení akýmsi spoločným záujmom: politickým, ekonomickým, kultúrnym, športovým, duchovným alebo pracovným.

Tieto organizácie nesmú existovať sami pre seba, ale majú byť strediskami, kde sa človek učí žiť a slúžiť svojmu národu. Naučiť sa takej láske možno v dobrej rodine alebo v kruhu dobrých priateľov, ale spoznávať a rozvíjať v sebe duchovnosť možno len v Cirkvi, kde je vidieť príklad v duchovných osobách, ktoré dali seba na službu Bohu i ľuďom. V jednoduchých obyčajných ľuďoch, ktorí sa na prvý pohľad ničím nelíšia od druhých, ale v tichej pokore a službe Bohu a ľuďom prežili svoj život.

Chodila som do kostola od detstva, pretože pochádzam z veriacej rodiny. Katolícky kňaz začal prichádzať do našej farnosti až od roku 1991. Dovtedy mnohí katolíci navštevovali pravoslávne cerkvi. Od 1999 roku pre našu farnosť bol určený stály kňaz a na jeho pozvanie v roku 2000 prišli sestry z Kongregácie Božského Vykupiteľa. Moja duchovnosť vzrastá vďaka práci našich kňazov a sestričiek, ktoré im pomáhajú. Vďaka príkladu ich viery a práce sa neraz aj ja zamýšľam nad zmyslom svojho života. Či si dosť často všímame svoje okolie? Možno vedľa teba žije celkom obyčajný človek, ktorý nám svojim každodenným životom ukazuje príklad duchovnosti. Svedectvom duchovna a milosrdnej lásky k blížnemu je pre mňa misijná práca našich sestier, ktoré prišli zo Slovenska, aby svedčili o svojej viere dodržiavajúc tradíciu a kultúru našej vlasti, vplývajúc na formovanie duchovného povedomia Ukrajincov.

 V meste Umani pracujú tri sestry. Sr. Anastázia, sr. Nicola a Sr. Jakuba. Chodia každý deň do mestskej nemocnice, aby pomáhali ťažko chorým. Nemajú z toho žiaden finančný príjem. Navštevujú rodiny s ťažko zdravotne a mentálne postihnutými deťmi. Stretnutiami s nimi a učením im pomáhajú prijať svet a obdivovať jeho krásu. Vedia, že týmto deťom je potrebná zvláštna starostlivosť, výchova a komunikácia. Som z toho dojatá. Keď vidím alebo počujem od starších ľudí, ako sa im sr. Anastázia snaží pomôcť, uspokojiť, potešiť ich v samote, ukázať im, že každý človek je potrebný a je hodný žiť na tejto zemi.

Čo dokáže viac prebudiť v ľudských srdciach túžbu po milosrdenstve, láske k blížnym, ak nie takáto práca a príklad? Niekedy nie je potrebné veľa hovoriť o tom, ako ľúbime Boha, spievať mu chválospevy, či merať svoju vieru množstvom navštívených bohoslužieb. Bolo by lepšie s láskou a milosrdenstvom v duši podať vodu chorému, umyť ho, prezliecť mu posteľnú bielizeň.

Vtedy som si istá, že sa ľudia sami opýtajú, v mene koho to robíš, kto ťa naučil tak milovať ľudí.

Už v detstve začíname spoznávať okolitý svet a druhých ľudí. A už v tomto veku začínajú rôzne problémy. Často počujeme od mladých, že im rodičia nerozumejú. Starší sa sťažujú, že dnešná mládež je iná, ako boli oni. Zjavujú sa medzigeneračné konflikty. Aj takého problémy našich rodín riešime na stretnutiach duchovnej rodiny, opierajúc sa o Sväté písmo a rady sestier.

Človek, ktorý dosiahol určitú duchovnú výšku, sa ľahšie vzdáva svojho JA kvôli láske k blížnemu, čo je v určitej miere veľkým pokrokom svedčiacim o sile ducha. Väčšina konfliktov vzniká pre maličkosti, ktoré si človek môže ľahko odoprieť a vôbec si tým neuškodí.

Veľký význam má aj to, v akom prostredí človek vyrastá. Ak bude okolie viac duchovným, bude aj človek lepší. To platí aj naopak. V dnešnom svete sa vysoko hodnotí intelekt a vedomosti človeka, ale bez duchovnej a morálnej orientácie k dobru sa samotné vedomosti stanú bezcennými alebo dokonca nebezpečnými.

Najviac problémov medzi ľuďmi je možno preto, že ľudia nevedia, alebo nechcú rozlišovať medzi tým, čo je dobré pre všetkých a čo je dobré len pre mňa. Dobro, ktoré sa spája s príjemnosťou, bezstarostnosťou, ktoré sa stavia nad objektívne ideály robí človeka hluchým na potreby svojich blížnych.

Naopak, tichý a pokorný príklad sestier, ich ochota byť s človekom a podržať ho, nás duchovne nadchýna rásť v duchovnosti.