SWF Object ... loading

Ochrana osobných údajov

Naša organizácia, Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa, spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na: www.gdpr.kbs.sk.

 

 

 

UŽITOČNÉ ODKAZY

 

Liturgia hodín

  

NAŠE PROVINCIE/REGIÓN

Maďarská

Rakúska

Americký región

 

NAŠE SESTERSKÉ KONGREGÁCIE

Oberbronn

Francúzska provincia

Nemecká a Rakúska provincia

Slovenská provincia

Wurzburg

Nemecká provincia

Americká provincia

 

blahorečenie MAM

alfonzamariaeppinger

congregatio SDR

Alžbetka, n.o.

Sväté písmo

KBS
Povolania

Rehole

Evanjelizácia
Christnet

Časopis ZZ

 

 

 Sr. M. Justína (23. 1. 1922 - 11. 1. 2019) 

 

Narodila sa v Nižnej nad Oravou ako druhá z desiatich detí. Rodičia Jozef a Terézia boli maloroľníci a dobrí katolíci, a tak sa snažili vychovávať i svoje deti. Viaceré z nich dostali dar duchovného povolania.
V susednej dedine, v Krivej, boli sestry sv. Kríža, ktoré jej po skončení ľudovej školy radili vychodiť ešte tretiu meštianku. Požiadala o prijatie do ich kláštora. Bola u nich jeden mesiac, ale pre nález na pľúcach ju poslali domov. Keď sa jej stav zlepšil, odporúčali jej hlásiť sa do hornatého kraja, lebo južné podnebie jej škodilo. Prihlásila sa k sestrám Božského Vykupiteľa v Spišskej Novej Vsi, kde ju prijali 30. októbra 1939. V roku 1940 prijala rehoľné rúcho v Spišskej Novej Vsi. Prvý rok noviciátu strávila v Raslaviciach a druhý rok v Spišskej Kapitule, kde mali naše sestry na starosti kuchyňu a práčovňu. Sľuby skladala do rúk matky Oktávie, prvé sľuby v roku 1942 v Raslaviciach a doživotné sľuby v roku 1947 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1942 – 1954 pracovala v Prešovskej nemocnici na rôznych oddeleniach a popritom v Bratislave absolvovala dvojročnú ošetrovateľskú školu.
Dňa 4. februára 1954 bola zatknutá a v júli Krajský súd v Prešove vyriekol rozsudok: „Menovaná je uznaná za vinnú z trestného činu pomoci k trestnému činu velezrady a odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov, prepadnutiu celého majetku a straty čestných práv občianskych na dobu 5 rokov.“ V auguste 1954 bola odvezená do Prahy na Pankrác a Najvyšší súd v Prahe v októbri toho istého roku potvrdil 10 rokov väzenia. Po roku bola prevezená do pardubickej väznice až do amnestie v máji 1960, kedy sr. Justíne odpustili zvyšné štyri roky väzenia. Nedovolili jej vrátiť sa do kláštora, a preto rok a pol strávila v rodičovskom dome, kde sa v rehoľnom rúchu snažila žiť podľa svojho rehoľného zasvätenia.
16. novembra 1961 sa mohla vrátiť do rehoľného spoločenstva do Slovenskej Ľupče, kde bolo sústredených asi 200 sestier z rôznych reholí. Tam pracovala na hospodárstve. Odtiaľ bola poslaná do Jasova, kde strávila 17 rokov ako zdravotná pracovníčka v Ústave sociálnej starostlivosti. Už ako dôchodkyňa bola preložená do Levoče, kde 12 rokov pomáhala starším spolusestrám a tiež slúžila ako druhá kostolníčka v kostole sv. Jakuba. Ďalších 14 rokov pôsobila v Košiciach na geriatrii a posledných 10 rokov v komunite vo Vrícku.
Medzičasom v roku 1990 Krajský súd v Košiciach sr. Justínu rehabilitoval a zrušil obvinenie ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a trestné stíhanie zastavil.
Sestra Justína žila v spoločenstve a pre spoločenstvo. Veľmi jej záležalo na tom, aby sme si jedna druhej priali dobro. Mala veľmi rada mladých ľudí. Nadšene sa ujímala záujemkýň o rehoľný život, vedela s nimi tráviť veľa času a odovzdávala im zo svojho bohatstva.
Tešila sa z úspechov iných spolu s nimi. Bola dobrosrdečná a mala rada ľudí tam, kde žila – vo svojom meste a farnosti. Vo svojej jednoduchosti nemala problém nadviazať kontakt. Milovala človeka takého, aký je, lebo vedela, že aj Boh ho miluje. Pred svätostánkom o dušu tohto človeka zápasila. 
Milovala svätú Cirkev, svätého Otca, kňazov, liturgiu, liturgickú hudbu a spev, nadšene aplikovala usmernenia Druhého vatikánskeho koncilu. Bola jednou z tých, ktorá vždy  podporovala kresťanské médiá, zvlášť rádio Vatikán a rádio Lumen, pretože milovala všetko a všetkých, ktorí hovorili o Bohu a o Božích veciach.
V Košiciach na geriatrii sa nebála ani vo výťahu osloviť ľudí a opýtať sa na ich vieru - akoby ju väzenie oslobodilo od všetkého strachu a bojazlivosti... V čase, keď už bola na vozíčku, sa malému chlapcovi sa prihovorila so všetkou dobrotou a láskou:  „No ako sa má môj malý kresťan?" Veľmi si ju obľúbil. Keď prichádzal do kaplnky, najprv išiel k jej vozíčku. Často zotrvávala pred bohostánkom a trpezlivo žila svoju starobu. 
Bola veľmi hĺbavá. Keď bola naposledy hospitalizovaná a pripútaná na lôžko, meditovala o „Božej imobilite v bohostánku“ - ako sa Boh z lásky k nám stal imobilným, aby mohol prebývať s nami... Súviselo to s jej pripútanosťou na lôžko.  Bola vzácna a bude nám v tomto chýbať. A o čom meditovala v posledných týždňoch, to nám možno povie, keď sa raz s ňou stretneme pri Pánovi. Veríme, že jej odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho kráľovstva.
 
Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. 
Nech odpočíva v pokoji. Amen.

 

 

Ďalšie články v sekcii:

IDENTITA
POSLANIE
LOGO
ŠTRUKTÚRA KONGREGÁCIE
KOMUNITY
PERMANENTNÁ FORMÁCIA
JUNIORÁT
NOVICIÁT
POSTULÁT
O NAŠICH SPOLOČENSTVÁCH

MYŠLIENKA DŇA


Uponíženie, v ktorom sa zoslabuje pýcha, posilňuje náklonnosť k dobru a napĺňa dušu radosťou.

MODLITBY NA ÚMYSEL


Keď sa modlíš za druhých, budeš naplnený láskou - teda Duchom Svätým. Vtedy, keď Duch Svätý môže cez teba prúdiť, napĺňa aj teba!
Pridať umýsel >>

NAJNOVŠIE INFORMÁCIE


Spiritualita
(2019-02-15 20:38:22)
POSTULÁT
(2019-02-08 08:30:48)
KALENDÁR
(2019-01-17 20:06:50)
OBNOVA
(2019-01-16 20:48:04)
Zoznam kontaktov
(2019-01-16 20:43:32)
© 2008 KONGREGÁCIA SESTIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA | Created by Darius.sk All rights reserved.